MODROVÁ

Ako sa dostať k zdedenej pôde alebo podielu na lese? Pomoc nájdete u notára samozrejme za peniaze.
Viac ako štyri milióny vlastníkov sa doteraz nezaujímali o svoje pozemky. Ich mená sú síce zapísané na listoch vlastníctva alebo v pozemnoknižných vložkách, ale väčšinou môže ísť už o nežijúce osoby. O tieto pozemky by sa mali zaujímať ich dedičia a absolvovať dedičské konanie, aby ich nadobudli do legálneho vlastníctva. Správcom majetku neznámych vlastníkov je zatiaľ Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ o pozemkoch už bolo v dedičskom konaní právoplatne rozhodnuté, stačí, ak osvedčenie notára alebo rozhodnutie zo súdu, na ktorom je v hornej časti prvej strany príslušným súdom vyznačená doložka právoplatnosti, doručia dedičia na príslušnú správu katastra, “ vraví notár Štefan Gimerský.„Príslušná je tá katastrálna správa, ktorá vedie zápisy o vlastníctve pre dané katastrálne územie. “ Podľa notára sa nemožno spoliehať na to, že ak niekto má doma dedičské rozhodnutie najmä z 50. a 60. rokov minulého storočia, že takéto rozhodnutie je aj zapísané v evidencii nehnuteľností. „Potrebné je skontrolovať každé rozhodnutie o dedičstve, ktoré máte uložené doma, a taktiež podľa dátumu úmrtia poručiteľa si nechať na príslušnom súde, ktorý je príslušný podľa miesta posledného trvalého pobytu zomretého vyznačeného v úmrtnom liste, vyhľadať v evidencii súdu všetky čísla konaní po zomretom. Z týchto konaní si treba zo súdu vyžiadať právoplatné rozhodnutia, ktorých zapísanie v evidencii nehnuteľností je potrebné taktiež preveriť, “ radí notár. „Mať uvedené rozhodnutia znamená, že nebudem opätovne žiadať prejednávať majetok, ktorý už po zomretom prejednaný bol. Aj za zbytočne začaté konanie sa totiž platí.“Zápisom dediča ako vlastníka zanikajú oprávnenia fondu k pozemkom a správa katastra je povinná vymazať správu fondu k pozemkom, pretože už nepôjde o neznámeho vlastníka. Vlastníci poľnohospodárskej a lesnej pôdy sú odtrhnutí od jej ekonomickej podstaty. V obci spravidla už nebývajú, na pôde nehospodária. Svoje pozemky prenajímajú družstvám, rôznym obchodným spoločnostiam alebo samostatne hospodáriacim roľníkom.„Záleží nám na tom, aby sa vlastníctvo pozemkov zdokumentovalo a aby vlastníci mali potom aspoň aký-taký výnos z prenájmu, prípadne z predaja,“ vraví prezident Notárskej komory Karol Kovács. V rámci uzatvárania rôznych zmlúv, ale aj pri dedičskom konaní notári musia zabezpečiť, aby sa pôda ďalej nedrobila. Navrhujú tiež, aby sa nanovo upravil inštitút zápisu oprávnenej držby do katastra nehnuteľností. „Zjednodušeným spôsobom by sa za vlastníka zapísal do katastra nehnuteľností ako oprávnený držiteľ ten, kto má skutočne reálny záujem o usporiadanie nehnuteľností s tým, že by bol v katastri nehnuteľností zapísaný za vlastníka ako oprávnený držiteľ a po desiatich rokoch po vykonaní zápisu by sa stal vlastníkom nehnuteľností, pokiaľ by to počas spomínaných desiatich rokov nik nenapadol,“ vraví Kovács. Pripomína tiež, že taká právna úprava u nás už bola. „Treba sa k nej vrátiť. Ústavný súd totiž jasne povedal, že pôda nezistených vlastníkov nemôže podliehať ani vyvlastneniu, ani zoštátneniu.“Sporné zápisy v katastri nehnuteľností by ste si vo vlastnom záujme mali dať včas do poriadku. Môžu skomplikovať život nielen vám, ale aj notárom pri prejednávaní dedičstva po zosnulej osobe. „Neraz sú spôsobené aj nedôslednou prácou ľudí, každý sa môže aj zmýliť. Stretol som sa s prípadom, keď komisia ROEP pripravila také nedôsledne podklady pre zápis do katastra, že pri svojom dome a záhrade mala dotyčná osoba poznámku, že ide o neznámeho vlastníka, a teda, že jeho nehnuteľnosti spravuje Slovenský pozemkový fond,“ vraví Gimerský. Istý čas mali tieto pozemky prejsť do vlastníctva štátu a potom obcí. „Ak by tento proces Ústavný súd nezastavil, dotyčný by už svoje nehnuteľnosti nevlastnil,“ poznamenáva. Takéto a iné chybné nápisy notárom počas konaní o dedičstve, pri spisovaní zmlúv a vydávaní osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva spôsobujú problémy. „Ľudia pri riešení vlastníctva k nehnuteľnostiam nie sú vzájomne ústretoví, dokážu sa skôr pohádať, ako by sa mali dohodnúť. Navzájom si nedôverujú, čo je po mnohých skúsenostiach pochopiteľné.“ Mali by však podľa Gimerského pripustiť, že majetkové vzťahy treba vyriešiť právnou cestou. Jednou z ciest je aj osvedčenie notára o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré je v podstate najjednoduchším i najlacnejším riešením. „Je to obdoba určovacej žaloby na súde, ale musí byť všeobecná zhoda medzi dotknutými osobami,“ vraví ďalej Gimerský. „Mnohí si pamätajú, ako si predchodcovia podelili parcely, často majú doma o tom aj rôzne písomné potvrdenia, ktoré by napomohli riešeniu vlastníctva pozemkov, často však chýba ochota z ich strany sa tým zaoberať. Potom aj tí, ktorí veci chcú riešiť, nemajú potrebnú podporu, neriešia veci spoločne, čo by bolo pre zúčastnených najefektívnejšie.“ Vo vyhrotených situáciách sa mnohí snažía riešiť vlastnícke vzťahy individuálne, čo podporuje vzájomnú nedôveru a predražuje riešenia. Veci sa neraz riešia podávaním trestných oznámení. Namiesto toho, aby v spore o vlastníctvo podali žalobu o určenie vlastníckeho práva, " Určovanie vlastníctva je civilnoprávny proces, keď osoba, ktorá sa považuje za vlastníka, napadne žalobou o určenie vlstníckeho práva aktuálne vedeného vlastníka. Vlastníkom zostáva ten, koho už nikto úspešne nenapadne,“ opisuje notár. Každý sa môže cítiť ako vlastník, no musí obstáť v každom občianskoprávnom konaní. Samozrejme, úspešne viesť spor môže iba osoba, ktorá preukáže svoj oprávnený vzťah k veci, inak súd žalobu zamietne bez ďalšieho prejednania. Trestom pre toho, kto sa dožadoval vlastníctva neúspešne, je uhradenie súdnych poplatkov, trov právneho zastúpenia a všetkých ostaných nákladov konania. Spracované podľa textu ktorý spracovala Helena Kokolova - PRAVDA - © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Prílohy:

Schôdza2019	441 Kb
Valné zhromaždenie 2016	75 Kb
Urbar2015.pdf	55 Kb
lsh532.pdf	122 Kb
lsh404.pdf	121 Kb
lsh242.pdf	127 Kb
lshstanovy.pdf	158 Kb