MODROVÁ

Podnebie

Z hľadiska klimatického samotná obec Modrova patrí do teplej oblasti, tak ako celé západné podhorie Považského Inovca. V normálnych rokoch priemerný počet ľadových dní, keď teplota nevystúpi nad bod mrazu, býva okolo 30 za rok a letných dní, s teplotou vyššou ako 25°C, je takmer 70. Ročný úhrn zrážok sa v obci pohybuje okolo 650 mm, no na hrebeni hôr stúpa až na 900 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v nižnej časti chotára je okolo 40 dní, no v horskej časti je to viac ako dvojnásobok. V západnej rovinatej časti chotára dominuje rovinatá niva Váhu, tvorená holocenými náplavami, ktoré pozostávajú z pieskov, povodňových kalov a hlín. Geologicky odlišná je horská oblasť chotára, ktorá tvorí takmer 8 kilometrov dlhá Modrovská dolina s priľahlými svahmi.

Rastlinstvo

Rastlinstvo je prevažnej miere karpatské a sú v ňom zväčša zastúpené tie isté druhy, ktoré rastú na celom území Slovenska. Rastlinstvo v pohorí Považského Inovca má však aj svoje zvláštnosti, vyskytujúce sa aj v hraniciach Hôrky. Dve tretiny plochy obce pokrývajú lesy. Lesné bohatstvo je u nás ešte nedocenené, najmä význam lesných celkov z hľadiska ekologického. Lesy sú listnaté a prevláda v nich buk. V minulosti dominujúce duby už nie sú hlavným stromovým druhom, pretože sa ťažili nielen pre kvalitné drevo, ale aj kôru. V lesoch sa okrem buka a duba hojne vyskytujú aj javory, jasene a hraby. Nemožno zabudnúť ani na veľké množstvo rôznych húb, rastúcich v Modrovskej doline a na priľahlých svahoch. Najmä hojný výskyt našej najznámejšej jedlej huby - Hríba dubového - lepšie známeho pod menom dubák, priľaka do našich lesov veľa hubárov aj z ďalekého okolia.